Menu
Malé spoločenstvo potrebuje vodcu
Cirkev je vybudovaná organicky. Sú v nej rozličné funkcie a Boh neustále vzbudzuje prorockých ľudí, laikov, rehoľníkov, biskupov a kňazov, čo sa na ňu obracajú s určitou výzvou. Nositeľmi Kristovho poslania, počnúc Turícami, sú Dvanásti.[1]
Každé malé spoločenstvo by malo mať svojho vodcu/animátora/vedúceho. Skôr než ho zvolíte, modlite sa za neho.
Pre spoločenstvo vodca znamená – zachovať si jednotu spoločenstva v myslení aj v skutkoch, na základe spoločných princípov. Pre spoločenstvo vodca znamená, že verí človekovi, ktorý má nad nimi autoritu (či už je to kňaz alebo animátor spoločenstva) a má vôľu byť mu poslušný, mať ho ako duchovnú autoritu. Ide o dôveru Bohu, ktorý túto autoritu nad nimi ustanovil. Úlohou vodcu nie je viesť, ale sprevádzať spoločenstvo. Vnímať jeho duchovnosť, úroveň viery ale aj celkovú osobnostnú zrelosť členov spoločenstva. Podľa toho pred Pánom v modlitbe rozlišovať a navrhovať ďalšie cesty rastu vo viere a dozrievania k plnosti s Kristom všetkých členov stretka. Jeho úlohou je premýšľať o členoch spolu s Bohom v modlitbe.
Vodca/animátor, vedúci, ktorí formuje iných vo viere, sám by mal byť formovaný. Odporúča sa, aby mal duchovné sprevádzanie. A tiež, aby s niekým vyhodnocoval plody svojej animátorskej služby. Najlepšie s tým, kto ho do tejto služby animátora povolal (správca farnosti alebo koordinátor spoločenstva, ktoré má celoúzemné pôsobenie).
Predovšetkým musí byť človekom modlitby. Prvou úlohou animátora je klaňať sa, modliť sa, ohlasovať evanjelium, evanjelizovať, robiť z ľudí učeníkov Ježišových, riadiť bunku raz do týždňa, ale počas celého týždňa pomáhať bratom a podporovať ich a formovať nových animátorov. Jedným z cieľov bunky je, aby sa stále rodili noví animátori. Tým, že sa bunky stále rozmnožujú, je stále potreba nových animátorov. Animátor si musí postupne vychovať svojho nástupcu, musí podporovať rast svojich bratov. Animátor musí mať veľkú lásku k dušiam. Keby v jeho živote nemala hlavný význam evanjelizácia, zo skupinky by vznikla len jedna, ale ak horí túžbou evanjelizovať, tak sa túžba prenesie na celú bunku a tá bude evanjelizačná.Text…
Aminátor je pozvaný byť otvorený rásť.
Animátor by mal mať dôsledný život s Bohom. Mať súlad medzi tým, čo hovorí, a tým, čo žije. Jeho život má byť odrazom evanjelia. To neznamená, že musí byť dokonalý, ale má sa snažiť o dokonalosť. Mal by byť tímový hráč, teda mať skupinové cítenie, byť otvorený, pokorný, vedieť spolupracovať a podriadiť sa autorite. Jeho podriadenosť kňazovi vo farnosti je jeho zdrojom autority v bunke. Ak on bude poslúchať kňaza, tak aj v bunke bude mať autoritu.
Byť poslušným je ťažké, ale dôležité. Ježiš bol poslušný až na smrť na kríži, a preto Ho Boh povýšil. Aj v tomto prípade je potrebná poslušnosť voči Pánovi, potom voči pastierovi, kňazovi. To bude tvoriť jednotu spoločenstva. Celú túto skúsenosť riadi kňaz, on ju vedie. Môže mu pomáhať moderátor. Potom sú animátori animátorov – animátori oblastí. Každý animátor sa každých 14 dní spolu s ešte aspoň štyrmi animátormi ďalších buniek stretáva s animátorom oblastí, aby prehodnotil tieto stretnutia, aby si povedali, čo sa stalo počas stretnutí, aby sa podelili o radosti, ale aj o utrpenie v bunkách.
Odporúča sa, aby kňaz (alebo ním určený človek) mal pravidelné stretnutia s animátormi. Ide o spoločné organizovanie života farnosti. Laici objavujú, že majú dôležitú, základnú úlohu. Ale laici bez kňaza sú ako ovce bez pastiera. Ale i kňaz bez laikov je ako pastier bez oviec, bez stáda. Základom je, aby spolu vytvárali jeden tím.
Animátor sa má snažiť byť nablízku kňazovi, má slúžiť tým, čo sú v jeho blízkosti a tým, ktorí sú práve v jeho spoločenstve. Snažiť o to, aby rozvíjal osobné vzťahy s každým členom bunky a všetkých členov navzájom. Je to povolanie od Boha.
[1] J. Ratzinger, Cirkevné hnutia a ich miesto z teologického hľadiska