Manželia, znamenie Božej vernosti Mk 10, 2-16 Jedna z najbolj bolestnejších rán súčasného človeka, sú roztrhnuté srdcia, ktoré Boh spojil. Rana rozvodov. Rana zakrvavená, znemožňujúca pohyb jednej i druhej strany a predovšetkým zraňujúca deti. V stretnutí sŕdc muža a ženy Boh urobil hniezdo istoty pre ich deti. Tu sú počaté, rastú, tu sú vychovávané až k úplnej samostatnosti.

Dve srdcia spojené láskou sú schopné vybudovať pre seba i svoje deti dom šťastia. Všetko iné je iba prídavkom. Najdôležitejšie je, aby zodpovedné krídla lásky objali srdcia, ktoré tvoria dom.

Ľudská nezrelosť sa prejavuje medzi iným v nedostatku zodpovednosti za rozhodnutie stavby domu šťastia. Slabé poznanie partnera a keď nedokážu žiť v skutočnej láske, to vedie k dráme. Namiesto domu šťastia vzniká hala vzájomného mučenia. Koniec je známy. Sklamaní utekajú od seba s hlbokým pocitom porážky.

Je udivujúce, že nezrelí ľudia majú stále výhrady voči Bohu v tom, že rozhodnutie uzatvoriť manželstvo neodvratným spôsobom spája ľudí až do smrti. Kristus ruší Mojžišovo uľahčenie. Vyzýva k zachovaniu Božieho rozhodnutia. „Čo teda Boh spojil, to človek nech nerozlučuje!“

Z náboženského hľadiska sa oplatí všimnúť si dve z príčin, prečo vzrastá počet rozpadajúcich sa manželstiev. Prvá, to je nedostatok zodpovednej prípravy na manželstvo. Len málo mladých ľudí dorastá na to, aby chápali povinnosti dobrej matky a zodpovedného otca. Druhá príčina je ešte vážnejšia. Mladomanželia stoja pri oltári a dávajú Bohu slovo, že neopustia spolumanžela až do smrti. Nedodržanie slova pred Bohom, je vždy chápané ako nedostatok úcty voči Nemu. Vernosť manželskej lásky možno budovať istým spôsobom iba na Bohu, ako na základe.

I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku.

On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“

Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“

Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opusti svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“

Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“ Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali.

Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.

Po návrate do Kafarnauma sa Ježiš vybral do Judska a zúčastňuje sa bohoslužby. Práve v tomto kontexte k nemu prichádzajú niektorí farizeji, aby ho pokúšali. Ježiš sa nenechá zapliesť do polemiky, ale svojou odpoveďou ohlasuje manželstvo podľa Božieho plánu, citujúc z knihy Genesis, aby potvrdil, že Božou vôľou o človeku je monogamná, nerozlučiteľná jednota.

Ježišove slová nám aj dnes pomáhajú spoznávať pravdu kresťanského manželstva: je to životný osud, príbeh a vyžaduje teda námahu a schopnosť vytrvalosti a vzájomného odpustenia. Iba tak je pre manželov možné stať sa znamením Boha, ktorý je verný svojej zmluve napriek zradám neverného ľudu: Boh sa nerozviedol s Izraelom ani s Cirkvou aj napriek ich nevernosti! Áno, manželská jednota je nerozlučná, nakoľko je znamením skutočnosti, ktorá manželstvo presahuje: sobáš ako neodvolateľná zmluva medzi Bohom a jeho ľudom (porov. Dt 7,9), medzi Kristom a Cirkvou (porov. Ef 5,31-33).

Spracované podľa: Enzo Bianchi a Edward Stanek