Ježiš, chlieb života Jn 6, 51-58 Po rozprávaní o znamení, ktoré Ježiš urobil (porov. Jn 6,11-13) a porozumení tejto udalosti ako zjavení Ježiša, „chleba večného života„, dnes čítame niekoľko Ježišových slov čo osvetľujú jeho gesto, ktoré zanechal apoštolom neskôr, na konci svojej pozemskej existencie – teda Eucharistiu. Ján ju totiž nepredstavuje ako Ježišom „ustanovenú“ pri poslednej večeri (porov. Mk 14,22-25), ale ako zvesť z úst samotného Ježiša.

V dialógu s náboženskými predstaviteľmi Izraela v Kafarnaumskej synagóge Ježiš rozvádza to, čo bolo povedané počas celej šiestej kapitoly Jánovho evanjelia, a dochádza tak k rozhodujúcemu zjaveniu: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba… A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ (Jn 6,51).

Napriek tomu tvárou v tvár pobúreniu svojich poslucháčov Ježiš tento svoj výrok potvrdzuje: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.“ (Jn 6,53-55). Tieto slová však zároveň odkazujú na Ježišovo utrpenie a smrť, na násilný a nespravodlivý koniec absolvovaný na kríži, na jeho rozlámané telo a jeho preliatu krv, na dar života vydaného pre druhých, dar lásky žitej až do krajnosti. Toho všetkého je Eucharistia znamením.

Je potrebné pochopiť, že v tomto eucharistickom zvestovaní je veľké tajomstvo viery a zároveň veľké tajomstvo lásky. Je to tajomstvo viery, nakoľko ide o to jesť a piť nie obyčajný pokrm a nápoj, ale nič menšieho než telo a krv Božieho Syna. Je to tajomstvo lásky, pretože je potrebné prijať, poznať, milovať a vstrebať Ježišov život s istotou, že je rozprávaním o agapé, láske Boha k človeku (porov. Jn 3,16; 15,9; 17,23-26).

Ten, kto verí v Ježiša Krista, tu teda dostáva veľkú možnosť, že sám Ježiš bude žiť v ňom a on v Ježišovi: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6,56). A navyše: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa“ (Jn 6,57). Skrze Ježiša tak veriaci môže mať účasť na samom živote Boha, božskom a večnom živote!

Dostávame sa tak k hlbokému pochopeniu, ktoré osvetľuje veľké tajomstvo Eucharistie: Ján nám odhaľuje, že Eucharistia nie je len pamiatka Ježišovho umučenia, smrti a vzkriesenia, ale pripomienka celého jeho života Syna, jeho života u Otca skôr, než bol svet, až do jeho príchodu v sláve na konci časov.

Spracované podľa: Enzo Bianchi