Kto verí, má večný život Jn 6, 41-51 Boha možno poznávať rôznym spôsobom. Najmä vtedy, keď pozorujeme zázračnú harmóniu farieb pri východe alebo západe slnka, keď obdivujeme krásu rozkvitnutých kvetov, počúvame spev vtákov alebo šum jedlí. Zmyslami, cez krásu stvoreného sveta sa človek dostáva k Stvoriteľovi.

K Bohu sa možno dostať aj čítaním Sv. Písma. Je to kniha, ktorá hovorí o tajomstve stretnutia Boha s človekom. Táto Kniha sa v skutočnosti číta pomocou srdca, ale sa požadujú isté intelektuálne schopnosti.

Pán Boh sa však chcel dostať ku každému človeku, bez ohľadu na jeho intelektuálne schopnosti. Stal sa pokrmom. Každý, kto môže prijímať pokrm, môže tiež naplniť svoje srdce Bohom. Kristus má chuť chleba a vína. Je to veľké tajomstvo. Udivuje nás svojou jednoduchosťou. Medzi pokrmami rozloženými na stoloch zeme leží Boží pokrm, ktorý dáva večný život.

Keby obklopili oltár ľudia, ktorí majú milujúce srdcia, sv. omša by bola najhlbším a najkrajším zážitkom, aký je na zemi možný. Tajomstvo Eucharistie môže objaviť iba ten, kto spozoroval krásu skutočnej lásky.

Židia šomrali na Ježiša, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: ‚Zostúpil som z neba!?’“

Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: ‚Všetkých bude učiť sám Boh.‘ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“

Keď Ježiš urobil znamenie rozmnoženia chlebov (porov. Jn 6,11-13) utiahol sa do samoty, aby ho zástup nemohol vyhlásiť za kráľa (porov. 6,14-15). Napriek tomu ho ľudia naďalej hľadali, on „sa im nezdôveril“ (Jn 2,24), ale chcel, aby sa ich hľadanie potravy premenilo na hľadanie Boha: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.“ Ježiš zostupujúci z neba je skutočne „chlieb Boží“ (Jn 6,33) a „chlieb života“ (Jn 6,35): kto v neho verí, prijíma pokrm pre večný život.

Na tieto Ježišove slová odpovedajú náboženskí predstavitelia reptaním. Ježiš je here odhalí ich postoj a rozpozná, že v nich nie je viera. Ak je táto viera poslušná a živí sa načúvaním Otcovi, ak sme „vyučení Bohom“ (porov. Iz 54,13), tiež sme priťahovaní k viere v Ježiša, a tak môžeme mať účasť na večnom živote, na živote, ktorý nepominie.

Spracované podľa: Enzo Bianchi a Edward Stanek