Prorok pravého chleba Jn 6, 1-15 Ježiš prišiel, aby založil na zemi svoje kráľovstvo. Už na začiatku svojej činnosti sa stretol so špecialistom na spravovanie moci na zemi, s kniežaťom tohoto sveta. Ten mu dal tri základné nástroje, ktorými sa dá riadiť dav. Chlieb, bohatstvo, ako aj senzácie. Vedome zavrhol všetky, hoci sa v krátkosti presvedčil, že knieža tohoto sveta dokonale pozná psychológiu pôsobenia na zástupy.

Ježiš vo svojom myslení bol úplne sám. Vedel však, že zhora sa nedá tvoriť milujúca rodina. Dokonca najdokonalejšia moc, najmúdrejšia, najlepšia, najspravodlivejšia, nedokáže vytvoriť dokonalú spoločnosť z nedokonalých ľudí.

Vedel, že treba začať od malej skupiny ľudí, ktorí dobre ovládajú remeslo a stanú sa učiteľmi iných. Dokonca nehľadal géniov. Vzal si veľmi priemernú skupinu, lebo vedel, že každý génius čoskoro podľahne pokušeniu organizovať veľký koncert zhora.

Remeselníci, ktorých si On vybral, sa dlho sami učili ovládať umenie harmonizovať údery svojich sŕdc so srdcom Majstra a po Jeho smrti to učili iných. Postupne sa zhromažďovali do malých skupín a udivovali okolie krásou svojho života.

Ježiš chcel zostať Majstrom, ktorý pomáha každému človeku, ktorý má dobrú vôľu, pomáha ovládať umenie pravej lásky. Vybral si takúto cestu ovládať svet a nikdy sa jej nevzdal.

Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí.

Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc.

Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.

Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.

Evanjelista Ján otvára touto perikopou úsek, v ktorom sa Ježiš zjavuje ako darca pravého chleba a ako „chlieb života“. Pre učeníkov je táto téma základnou a dôraznou výzvou k nasledovaniu alebo odmietnutiu Ježiša. Krátko pred židovskými Veľkonočnými sviatkami vystupuje Ježiš so svojimi učeníkmi na horu a prichádza za ním veľký zástup. Ježiš sa ujíma iniciatívy a pripravuje zástupu pokrm. On sám rozdeľuje ľuďom rozmnožené chleby – prvý slúži druhým a svojim učeníkom dáva príklad, aby sa od neho učili konať to isté.

Rozmnožením piatich chlebov a dvoch rýb Ježiš jednoznačne odpovedá na námietku Filipa a Ondreja. Je to odpoveď štedrej, prekypujúcej lásky Otca, ktorý dokáže z mála – z ľudskej úbohosti, ktorá nestratila ochotu celkom sa odovzdať a deliť s druhými – nasýtiť potreby každého človeka.

Povrchne uvažujúci zástup pochopil toto znamenie ako prísľub sladkého ničnerobenia a chce Ježiša prehlásiť za svojho proroka a kráľa. Ježiš sa tomuto nepochopeniu bráni tým, že odchádza na opustené miesto a potvrdzuje, že jeho kráľovstvo „nie je z tohoto sveta“ (18,36).

(Spracované podľa: Enzo Bianchi a Edward Stanek)