Ježišov súcit Mk 6, 30-34 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty. Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.

Po návrate zo svojej misie sa apoštoli „zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili“ (Mk 6,30). Teraz ich Ježiš chce mať pri sebe samotných, vzdialených od zástupu. Je skutočne pastier, ktorý bdie nad „malým stádom“ (Lk 12,32) svojej komunity, a tak vyzýva svojich učeníkov k odpočinku: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte“ (Mk 6,31).

Výraz „opustené miesto“ neznamená len miesto na odpočinok, ale znamená aj ozajstné ústranie v jeho dôvernej blízkosti kvôli upevneniu a obnoveniu puta s ním, nielen k nabratiu sily s výhľadom na ďalšie poslanie. Jednoducho treba „byť s Ježišom“ (porov. Mk 3,14), prežívať s ním okamžiky ničím nezaslúženého spoločenstva, bez akéhokoľvek zámeru okrem prebývania s Pánom svojho života.

Ale pre apoštolov, podobne ako aj pre Ježiša, môže byť niekedy odpočinok nemožný. Teraz je tajný plán na odpočinok odhalený, aj keď loďka odišla na druhý breh jazera. Odpočinok toho, kto zvestuje Kráľovstvo, je potrebný, aj neistý a učeník musí počítať so stroskotaním svojich plánov.

„Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam“ (Mk 6,34). Ježišovi ich je ľúto – tento výraz vyjadruje hlboký súcit Boha, jeho pohnutie nad situáciami choroby, biedy a hriechu, v ktorých sa človek nachádza. Ježiš preberá Otcovo cítenie a stáva sa milosrdne blízky tomu, kto to potrebuje (porov. Lk 10,33). Tu konkrétne je príčinou jeho súcitu fakt, že vidí zástupy „ako ovce bez pastiera“ (porov. Nm 27,17; 1 Kráľ 22,17). Jeho súcit je súcitom Mesiáša očakávaného ako pastiera, ktorý bude schopný viesť a živiť stádo Izraela, a Ježiš je navyše „pastier krásny a dobrý“ pre každého človeka (porov. Jn 10,11.16).

Sme ochotní podieľať sa na súcite „pastiera našich životov“ (porov. 1Pt 2,25)? Naozaj sa nechávame vyrušiť nepredvídanými žiadosťami našich bratov o pomoc, vieme byť dojatí tvárou v tvár núdznym a urobiť to, čo len môžeme, aby sme utíšili ich smäd po zmysle? Len také spolucítenie, svedectvo o Božom kraľovaní nad naším každodenným životom, môže poskytnúť základ autentickému zvestovaniu Kráľovstva.

(Spracované podľa: Enzo Bianchi, Hlásej slovo)