Posielal ich po dvoch Mk 6, 7–13 Keď Ježiš posiela apoštolov, prikázal im „aby si okrem palice nebrali na cestu nič.“

Keď sa nad týmito slovami vážne zamyslíme, zbalili by sme sa na dlhú cestu tak, ako to Ježiš radil svojim učeníkom? Bez jedla, bez batohu, bez peňazí, bez náhradného oblečenia? Keď Ježiš posiela učeníkov v podstate naprázdno, pomáha im učiť sa byť efektívnymi poslami radostnej zvesti. Potrebovali sa naučiť spoliehať sa na Ducha, nie na svoje vlastné zdroje.

Boh chce, aby sme evanjelizovali, ale to neznamená, že musíme ovládať dokonalú techniku alebo mať nevyvrátiteľnú zásobu argumentov. Jednoduchý prístup je často oveľa efektívnejší. Potrebujeme len zostať blízko pri Pánovi, byť sami sebou a dovoliť, aby z nás prúdil Boží život. Úspech učeníkov nebol naviazaný na najnovšie stratégie. Bola to Ježišova moc, ktorá sa dotýkala sŕdc ľudí, ktorých stretli.

Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.

Evanjelium podľa Marka ukazuje svojim čitateľom veľmi priamu cestu ohľadom Ježišovho povolania učeníkov a poslania, ktoré im Ježiš zveril. Ježiš povoláva jednotlivých ľudí predovšetkým suverénne a slobodne, v plnej poslušnosti Otcovi (porov. Mk 1,16-20; 2,13-14): „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás“ (Jn 15,16).

Z týchto jednotlivcov potom Ježiš vytvára komunitu: „Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel… Vtedy ustanovil Dvanástich“ – číslo pripomínajúce kmene Izraela na Sinaji – „aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov“ (Mk 3,13-15). „Aby boli s ním“ – týmito niekoľkými slovami je vyjadrené „jediné nevyhnutné“ (Lk 10,42) Ježišových učeníkov: žiadne intelektuálne priľnutie k učeniu majstra, ale spoločenstvo života s Ježišom, osobný vzťah k nemu.

Ježiš ich posiela „po dvoch“, aby sa navzájom podporovali, aby neupadli do extravagancií potulných kazateľov, aby mohli viditeľným spôsobom žiť bratskú lásku a predovšetkým, aby ukázali na dimenziu spoločenstva Kráľovstva: hlásanie kráľovstva nemôže byť individualistickou záležitosťou.

Ježišovo vyslanie sa netýka iba apoštolov – znamená veľmi konkrétnu výzvu aj pre každého čitateľa evanjelia. Všetkým kresťanom je totiž zverená úloha ohlasovať, že sa „priblížilo Božie kráľovstvo“ (Mk 1,15), a stavať sa na odpor zlému. Každý kresťan je povolaný svedčiť o tom v ľudskom spoločenstve a byť si vedomý, že jeho poslanie bude natoľko účinné, nakoľko bude žiť s Kristom ako učeník, ktorý má podiel na moci svojho Pána.

(Spracované podľa: Enzo Bianchi, Hlásej slovo)